Vyšiel som si do martinských ulíc, ak teda sa dá vôbec o niečom takom hovoriť. Večerné prítmie spolu so sychravou vlhčinou sa tlačilo na dlažbu. V knižnici akurát zhasínali svetlá, zopár ľudí si našlo miesto pri stánkoch s medovinou. V divadle, naopak sa zažínalo. Pozrel som si program a povedal som si pre seba: „Dobré to je!“