Martin na Facebooku Turčianske Teplice na Facebooku

Zabudnutá Hadviga ožíva chalupármi

Hovoria, že je zabudnutá. A veruže by málokto za podhorskou dedinou Brieštie hľadal v horách ďalšiu. Lenže poľná cesta naozaj vedie k dedine Hadviga či skôr k tomu, čo z nej po vojne ostalo. Oficiálne zaniknutú Hadvigu s desiatkou domov, ktoré ostali zo s

tovky, dnes bez elektriny a vody obývajú chalupári.

Hadviga bývala pritom väčšia dedina ako Brieštie. V stovke domov žilo tristopäťdesiat obyvateľov, ktorí mali vlastnú poštu, obchod, krčmu, kultúrny dom, školu i kostol. Ale tak to bolo pred vojnou. Po nej ostalo v dedine desať domov, kostol, zo školy len schody. Počas vojny z nej Hadvigčania ušli, avšak nie pred fašistami, ako ostatní, ale pred partizánmi. Hadviga bola totiž jednou z nemeckých dedín...

Nemcov k nám prizvala šľachta

Hadviga patrila na ostrov Haureland, ktorého jadro tvorila Kremnica a Nitrianske Pravno. Založili ho v 14. storočí nemeckí prisťahovalci, ktorí mali rozvíjať baníctvo a zúrodniť krajinu. Po čase začali tieto mestá prekvitať, a tak ich na svoje územie prizvali i turčianski šľachtici. Dali im zem, ktorú mali osídliť, rozviť. Na revanš im na istý čas odpustili dane. V prvej nemeckej kolonizácii vznikli Čremošné, Dolná a Horná Štubňa, Sklené, Kremnica založila Dolný a Horný Turček a na pravnianskom panstve vznikli v roku 1392 tri dediny - Jasenovo, Brieštie a Hadviga, dediny roľníkov a drevorubačov.

Hadvigu obsadili zblúdilí Moravania

V Haurelande žilo pred vojnou štyridsaťtisíc Nemcov, dnes ich je tisícpäťsto. Hadviga mala ešte dlho po vojne dvoch stálych obyvateľov - manželov Línerovcov, ktorí sa však kvôli práci presťahovali do Martina. Gustáv Líner tu ale s rodinou trávi každý rok celé leto. Zabudnutá dedina bez asfaltky, elektriny a vody sa stala rajom pre chalupárom. Sú to zväčša potomkovia pôvodných obyvateľov, no často tu vídať i autá s českými značkami. Moravanov tu vraj pritiahol niekedy v 60. rokoch Pravňan, ktorý robil v ostravských baniach. Jeho kolegovia pri prechádzkach objavili hlboko v lese opustenú dedinu. Staré domy odkúpili a začali tu popri nich vyrastať nové, moderné.

Nevedeli po slovensky

Čo sa stalo s Hadvigou, kde sa stratili ľudia i domy, po ktorých neostali ani ruiny, sa takmer nikde nedočítate. Po vojne sa nemecké obce stali trošku nepopulárne. Pre samotných rodákov je to téma pálčivá, stále majú pred sebou krivé pohľady slovenského obyvateľstva, doteraz im vojnová generácia nadáva do hitlerovcov... Avšak niektorí minulosť aj napriek tomu hodili za hlavu. Vilma Brngálová (85), rodená Tencerová, sa zžila so slovenských prostredím v Slovenskom Pravne. I keď niekedy sa pozabudne a vysloví slovo v nemčine. Či skôr v švábčine alebo hadvigčtine. Tak sa časom zmenila reč ich predkov v slovenskom prostredí, že samotní fašisti im nerozumeli. „Žili sme tam v horách v uzavretej komunite. Mali sme nemeckého učiteľa i farára, po slovensky sme sa učili len trošku, nuž sa stalo, že keď som sa po vojne nasťahovala do Pravna, nedorozumela som sa. Manžel ma však naučil po slovensky," zasmiala sa Vilma, ktorú odchod z rodnej dediny zastihol ako dvadsaťročnú.

Fašisti ich chránili pred partizánmi

Hlboko v horách sa potomkovia nemeckých kolonistov vojny báť nemuseli. Fašisti neboli ich nepriateľmi, ale ochrancami. Tŕpli skôr strachom, keď vypuklo Povstanie a v noci prví partizáni prenikli aj do Hadvigy. V tme ich cez svoj dvor zbadal prichádzať pán Kaltvoser, posvietil si na nich a rozkričal sa na celú dedinu. Vtedy ho vraj zastrelila Ruska, čím sa zrejme stal prvou obeťou vojny. Partizáni Hadvigu obsadili a prinútili mužov, aby vykopali zákopy. Potom ich vraj chceli postrieľať. Keď sa fašisti dozvedeli, že sa blížia Rusi, zutekali a v roku 1945 vzali so sebou i obyvateľov nemeckých dedín. Na tento deň spomína s trpkosťou i Vilma. „Zbalili sme si len to najnutnejšie, všetko sme nechali v Hadvige. Pustili sme sa všetci pešo cez horu, v náručí niesli môjho len deväťmesačného brata. Všetkých nás odviezli do Rakúska," zaspomínala si. Aby tu prežili, Vilma si našla prácu. Pracovala tvrdo, až sa jej na ruke vytvoril veľký mozoľ. Vtedy prišli Američania a zavelili, že všetci sa musia vrátiť do svojej vlasti. Avšak Vilme bolo treba ruku vyoperovať, preto ju Američania vzali do nemocnice a rodičov, so starým otcom a bratom ubytovali v tábore v rovnakom meste. Po Vilminej operácii tu ostali ešte pár týždňov, kým ako sa ako jediní Hadvigčania nevrátili vlakom domov samostatne.

Dom im obývali cudzí ľudia

Gustáv Líner v minulosti médiám rozprával, že jeho rodina cestovala s ostatnými na Slovensko z Moravy dlhým vlakom. Vagóny sa však za hranicami odtrhli. Tie, ktoré ostali za lokomotívou, pokračovali na Slovensko, odtrhnuté šli do Nemecka. Keď sa vrátili do Hadvigy, našli svoj dom obsadený cudzími ľuďmi. Votrelca nie a nie z domu dostať, a tak rodina dlhší čas žila vo vlastnom humne.

Tencerovcom ako všetkým Hadvigčanom dom vyrabovali. „Treli sme biedu, nemali čo jesť. Pili sme čas zo šípok, chlieb sme si upiekli z jačmeňa, ktorý sme ukradli od susedov. Nehanbím sa za to. Chceli sme len prežiť a oni sa predsa nevrátili," potriasla prešedivenou hlavou Vilma Brngálová.

Z ich domov si ľudia postavili nové

Nemeckých obyvateľov odviezli do tábora v Novákoch, väčšina odtiaľ odišla do Nemecka. V Brieští ostalo pôvodného obyvateľstva veľa, Hadvige len pár rodín. Opustené domy začali zo dňa na deň miznúť. Dedina, ktorá sa tiahla aj povyše kostola, odrazu končí pri ňom, domy stojace tesne vedľa seba sa poriadne preriedili. „Ľudia ich rozoberali. Drevom si prikurovali, z tehlových si stavali nové domy. V Slovenskom Pravne je takých veľmi veľa," vysvetlila záhadu, kam sa podeli bez stopy domy Hadvigčanov. Predvojnovú Hadvigu nosí stále pred očami. „Celkom dolu bývali Štenclovci, potom Mendlovci, Línerovci, Gíretovci, Tencerovci, Pálešovci, Kalvosterovci, Retlichovci, Lógovci a tam dedina končila," vymenovala. (Mená uvádzame foneticky, nepoznáme ich správny tvar. Niektoré rodiny prešli k fonetickému tvaru mena, iné ostali pri pôvodnom, pozn. red.) Fotky, žiaľ nemá a zrejme sa ani žiadne nezachovali. „Ukradli ich a tie fotky, ktoré nám ostali, sme radšej spálili. Báli sme sa, po vojne nás stále chodili kontrolovať. Videli v nás nebezpečenstvo, veď sme boli Hitlerovci."

Kostol a krčma ostali

Vilmin rodný dom, ktorý otec postavil v roku 1942, ostal stáť povyše kostola. Rovnako ako na začiatku dediny pošta a krčma, na rázcestí malý hranatý obchod, dom Línerovcov, studňa, zvonica a kostol. Mimochodom, ten vyrástol na hornom konci dediny len krátko pred vojnou. Keď Hadvigčanov omrzelo chodiť na omše do Pravna, murári z Nitrianskeho Pravna im postavili vlastný kostol a párkrát im cez horu poslali i svojho nemecky hovoriaceho farára. Neskôr do Hadvigy chodil staručký farár zo Slovenského Pravna, ktorý ovládal nemčinu. Ani nie desaťročný chrám bol po vojne poškodený, oltár, sochy, obrazy i lavice zmizli. Údajne nimi zariadili kostol v Jasenove. Kostol po vojne opravili z peňazí zahraničných rodákov.

Vychovala vlastného brata

Vilmini rodičia žili v Hadvige ešte dlho, až kým nepotrebovali mať nablízku lekára. Nasťahovali sa do Pravna, kde Vilma dva roky po svadbe odišla s manželom, ktorého spoznala pri práci. Varila pre nemeckých zajatcov, ktorí za trest museli opraviť zničené mosty. Jej manžel na nich dohliadal. Od začiatku s ňou žil aj mladší brat Werner, len o dva roky starší od svojho synovca. Vilma ho vychovala ako syna, financovala jeho štúdiá, pretože otcovi dôchodok nepriznali... Werner doteraz žije v Slovenskom Pravne, Vilma po manželovej i nedávnej synovej smrti obýva veľký dom s vnukom a jeho rodinou.

Možno vznikne nová Hadviga

Do rodiska chodí Vilma svojim blízkym na hrob zapáliť sviečku, niekedy tam zájde s Hadvigčanmi, ktorí emigrovali do Nemecka. „Prišla sem pozrieť moja sesternica, ktorá bola vtedy ešte malé dievčatko. Ale veru, nič si nepamätala. V deväťdesiatych rokoch prišiel z Nemecka plný autobus. Pristavili ho pred náš dom, čo v dedine nenarobilo veľa dobrého. Ľudia mali hlúpe poznámky," pokrčila plecami. Kedysi sa vraj aj bála hovoriť po nemecky, teraz sa teší, že si opäť môže „zašprechovať". Jej pravnuk sa chce totiž učiť jazyk germánov. A možno bude chodiť do svojej rodnej častejšie. Vrátili im tamojšie pozemky a vnuk tam plánuje postaviť chatu. „Domov tam stále pribúda. Kto vie, možno vznikne nová Hadviga," zaiskrí jej v očiach.

hadviga.jpg

Jednou z mála budov, ktoré v Hadvige ostali, je aj kostol. Vedľa neho bola škola, z ktorej ostali len schody.

hadviga5.jpg

Po vojne ľudia domy v Hadvige rozobrali a zokradli. Z kostola vzali zariadenie, vraj ho vzali do Jasenova.

hadviga1.jpg

Medveďovci chodia do Hadvigy na chalupu po predkoch z Bratislavy každý víkend. Kedysi tu vídali i českého herca Pavla Landovského, známeho z filmu Černí baroni.

hadviga3.jpg

hadviga4.jpg

V tomto dome na rázcestí bol obchod so základnými potravinami. Dnes do dediny vedie len lesná cesta, v Hadvige nie je elektrina, ani voda.

hadviga6.jpg

Domy s nemeckými architektonickými prvkami doteraz obývajú chalupári. Vedľa nich vyrastajú nové, moderné domčeky.

hadviga2.jpg

Dedinu otvára bývalá pošta, naproti nej je bývalá krčma.

brngalova.jpg

Vilma Brngálová prežila v Hadvige mladosť, po vojne ju nazývali hitlerovkou, žije v Slovenskom Pravne a stále si pletie slovenské slovíčka s nemeckými.


  1. Akciovú spoločnosť mesto podporiť nemôže. Ani keď ide o hokej 1 237
  2. Strateného muža už vypátrali 597
  3. Trochu hudby i drámy na Bambusky 500
  4. Vzácny úkaz na oblohe: Nočné mraky svietili nad Martinom 354
  5. Poslanci Martina zajtra opäť zasadajú, bude sa debatovať aj o hokeji? 321
  6. Mesto uprednostňuje dohodu, no ťahá za kratší koniec 301
  7. Turčanom more a jachting chutí, sú najlepší 295
  8. Odkaz pre primátora zašlete priamo z obývačky 195
  9. S kosou na Milané grúň 187
  10. Zvrat v kauze Martinské hole, poslanci sú ochotní miliónovú pohľadávku vyplatiť 182

Najčítanejšie správy

Turiec

Akciovú spoločnosť mesto podporiť nemôže. Ani keď ide o hokej

Na rokovaní mestského zastupiteľstva v Martina padol návrh, aby mesto po skončení nútenej správy dofinancovalo šport a športové kluby. Poslanci ho neschválili.

Strateného muža už vypátrali

Polícia už vypátrala Ľubomíra Repáňa. Našli ho v Martine.

Trochu hudby i drámy na Bambusky

Základná umelecká škola na Mudroňovej ulici v Martine zriaďuje od septembra nové elokované pracoviská. Jedno z nich bude aj na Bambuskách.

Vzácny úkaz na oblohe: Nočné mraky svietili nad Martinom

​​​​​​​Nočná hra svetla a ľadu na oblohe vyvolala dych berúci pohľad, ktorý zachytil jeden Turčan.

Poslanci Martina zajtra opäť zasadajú, bude sa debatovať aj o hokeji?

Jednou z tém rokovania bude aj návrh na zvýšenie výdavkov v krízovom rozpočte.

Blízke regióny

Mucha mu chytil penaltu! S Michalíkom sa prišli rozlúčiť stovky fanúšikov

„Som trošku prekvapený z toho počtu divákov, ktorí zavítali na štadión. Milo ma prekvapili, patrí im za to veľká vďaka,“ to boli prvé slová Rastislava Michalíka, ktorý sa rozlúčil so svoju futbalovou kariérou.

Vodári nestíhali vyťahovať žumpy. Čo sa dialo?

Na verejnú kanalizačnú sieť sa najviac napájajú domácnosti v Zákamennom a Hruštíne, najmenej v Sihelnom. Žiadosti o pripojenie posielajú viacerí, rozkopávky zdržalo nepriaznivé počasie.

Malí filmári z Oravy ukážu svoj film v Tokiu. Pozrite, o čom je

Najťažšie bolo vtesnať príbeh do piatich minút tak, aby divák aj bez slov pochopil pointu.

Peter Triebeľ: V boxerskej federácii sa nehrá fér

Vychoval majsterku Európy a nikto mu nedal ani cent. Na súťaž nedostal ani len reprezentačný dres. Je z toho sklamaný.

L. Ján sa lúči s jednotkou, Smrečanci a Žiar s ihriskom

V jednotke sa v nedeľu ešte dohrávalo.

Všetky správy

Sagan vracia milióny, ktoré doňho investovali. Jeho šéf je spokojný

Bývalý nemecký cyklista Ralph Denk založil pred siedmimi rokmi amatérsky tím, teraz je medzi elitou. Aj vďaka Saganovi.

Ako narastú platy vo Volkswagene a čo s obednou pauzou (príklady)

Finálna dohoda je pri tretej tarifnej triede vyššia o 280 eur oproti poslednej ponuke Volkswagenu.

Milióny na štadióny míňajú svoj cieľ

V Košiciach má v roku 2019 vďaka štátnej dotácii stáť nový futbalový štadión. Klub však skrachoval, a je otázne, kto na ňom bude hrať.

Štrajk sa končí, odborári sa dohodli s Volkswagenom

Pracovať prestali zamestnanci firmy v utorok ráno. Štrajk dokopy trval šesť dní.

Šéf cyklistického zväzu: Priebeh pretekov elitnej kategórie ma zaskočil

Boli to najlepšie majstrovstvá v histórii spoločných šampionátov, a nielen spoločných, tvrdí Peter Privara.

Kam vyraziť