Martin na Facebooku Turčianske Teplice na Facebooku

Postrachom svahov boli kedysi maďarskí lyžiari

Horský záchranár František Časo slúžil na Martinských holiach od roku 1979. Pamätá si i lyžiarsku sezónu 1993/1994, keď sa na svahoch strediska stalo neuveriteľných 367 úrazov.

František Časo sa na Martinských holiach „zdržal“ štyridsať rokov. (Zdroj: ROMAN BREZNIAK)

Ste rodákom z Dobšinej, tak ako ste sa dostali na Martinské hole?
– Ako mladý chalan som chcel robiť horského záchranára vo Vysokých Tatrách. Dostať sa tam však bolo v tých časoch takmer nemožné. V roku 1978 sa uvoľnilo miesto v stredisku Veľká Fatra. Robil som na Donovaloch, Tureckej a v decembri 1979 ma osud zavial na Martinské hole. Išiel som sem s tým, že keď sa nájde cestička, tak zamierim do Vysokých Tatier.

Prečo nakoniec dostali Vysoké Tatry košom?
– Bola tu skvelá partia ľudí, s ktorou sa výborne robilo a stredisko bolo známe široko ďaleko. Po ročnej skúške som sa rozhodol zostať, následne som si našiel manželku a definitívne sa usadil v Turci. A teraz, po 38 rokoch služby na Martinských holiach, odchádzam do dôchodku.

Vráťme sa ešte na úplný začiatok. Kedy ste zistili, že chcete byť záchranár?
– Otec aj mama liezli a ja som mal tiež odmalička veľmi pozitívy vzťah k horám. Síce som mal prácu v Tatravagónke v Poprade, no vyhrali gény po rodičoch.

V osemdesiatych rokoch zažívali Martinské hole zlaté časy. Ako na ne spomínate?
– Strojárska fabrika vybudovala na tú dobu výborné lyžiarske stredisko. Veľkým plusom bolo, že v porovnaní s inými sme mali vždy dostatok snehu. To trvalo až do vybudovania žilinskej priehrady, keď sa snehové podmienky výrazne zhoršili. Vždy v januári sem chodili vysokoškoláci na lyžiarske kurzy. Prišli Nitrania, Košičania, no najlepšie vzťahy sme mali s martinskými medikmi a poniektorí i s medičkami (smiech).

Bola vtedy lyžovačka iná ako dnes?
– Slovenské svahy zaplavil Maďari a s nimi boli problémy. Rozdiel bol, pochopiteľne, vo výstroji. Veľmi zlé skúsenosti sme mali s lankovým viazaním. Lyža síce vypla, no zostala pripnutá k nohe a pády spôsobovali množstvo úrazov. Pamätám si na úplne rozmliaždenú sánku či rozseknutú tvár od úst až k uchu. Ani lyžiarske svahy sa neupravovali tak ako dnes.

Pamätáte si na zimu, ktorá bola z pohľadu úrazov najhoršia?
– Počas lyžiarskej sezóny 1993/1994 sa na Martinských holiach stalo až neuveriteľných 367 úrazov, medzi ktorými bolo množstvo ťažkých zranení. Veľkou módou sa stal snowboard, žiaľ, jazdiť na ňom veľa ľudí nevedelo. K tomu sa pridal ešte skialp a všeobecne bolo na svahu plnšie.

Čo vtedy najviac sťažovalo prácu záchranárov?
– Komplikované bolo zvážanie zranených ľudí z holí. Na starej lanovke sme mali plošinu, ale na ňu sa zmestil len zranený. Niekedy ste ho nemohli pustiť dolu samého, a tak sa hľadali spôsoby, ako k nemu priviazať záchranára. Vždy sa niečo vymyslelo, no často to bolo na hrane.

Takmer štyri desaťročia sa venujete práci horského záchranára. Ako sa za tie roky táto robota zmenila?
– Po revolúcii sme začali chodiť na školenia do zahraničia a možnosť čerpať skúsenosti povedzme od Rakúšanov bola veľkým plusom. Potom sme mohli ako prví na Slovensku urobiť na starej lanovke ukážku, keď sme s pomocou vrtuľníka oslobodili lyžiara uväzneného na pokazenej sedačke. Postupne sa modernizovala naša technika, začali nám pomáhať lavínové psy a tak ďalej. Naopak, v súčasnosti mi chýba viac prevencie. Kedysi sem prišiel kurz a my sme pripravili prednášku, na ktorej sa mladí ľudia dozvedeli veľa vecí o horách a ako sa v nich a tiež k nim majú správať. Dnes sa tieto veci nerobia a myslím, že je to cítiť.

Ľutovali ste niekedy, že ste si vybrali povolanie horského záchranára?
– Zažili sme rôzne veci – radostné, ale tiež tragické. Niekedy trvá, kým človek dokáže nešťastie stráviť a musí to dosť dlho nosiť v sebe. Keď ste na akcii, tak postupujete automaticky a o možných následkoch svojho konania veľmi neuvažujete. No potom si všetko premietnete ešte raz a zistíte, čo všetko sa vám mohlo stať. Vtedy nikomu z nás nie je ľahko. Spomínané veci však jednoznačne preváži to, že náplňou našej práce je pomoc iným a takú robotu sa jednoducho nedá nemať rád.

Ďalšie články z rubriky Spravodajstvo


  1. V martinských kasárňach sa stal smrteľný pracovný úraz 667
  2. Martinské divadlo bude mať upravené podzemné garáže 414
  3. Valčiansky potok čistil aj obrovský pavúk 329
  4. Zlatú korčuľu získal martinský brankár Corbeil 227
  5. Vrazil do šiestich áut a ušiel 197
  6. Minister vyznamenal vojakov, ktorí prišli z dôležitých misií 189
  7. Pelotón s hendikepovanými cyklistami znova vyrazí naprieč Slovenskom 106
  8. Jazierko v Košútoch bude krajšie 104
  9. Dnes začína víkend plný horskej cyklistiky 98
  10. Hornoturčiansky akvatlon už začal 71

Najčítanejšie správy

Turiec

V martinských kasárňach sa stal smrteľný pracovný úraz

​​​​​​​Zamestnanec externej firmy zomrel počas práce v martinských kasárňach.

Martinské divadlo bude mať upravené podzemné garáže

​​​​​​​Slovenské komorné divadlo čaká tento rok úprava areálu na parkovanie.

Valčiansky potok čistil aj obrovský pavúk

​​​​​​​Rokmi znečistený potok už vo Valči tečie ako má. Nánosy blata, buriny, ako aj smetí museli preč.

Zlatú korčuľu získal martinský brankár Corbeil

Kanadský gólman slovenskú verejnosť zaujal najmä výkonom vo štvrťfinálovom zápolení Martina s Košicami.

Vrazil do šiestich áut a ušiel

Po šoférovi, ktorý sa v noci rútil košútskym sídliskom a zdemoloval šesť stojacich áut už pátra polícia v Martine. Štyria ľudia z miesta zutekali.

Blízke regióny

V meste založili prvé kino, banku aj likérku, Mikuláš volali židovské Atény

Prvé židovské rodiny v centre Liptova sa usadili v 20. rokoch 18. storočia. Prišli z Moravy, kde platilo nariadenie, že oženiť sa mohol iba prvorodený židovský syn.

Vydarený projekt Podbrezín nikdy úplne nedokončili

Na Podbrezinách žije približne jedna tretina Mikulášanov. Najväčšie sídlisko v Liptove začali budovať pred takmer štyridsiatimi rokmi. Pôvodne veľmi vydarený projekt ale nikdy kompletne nedokončili. Napriek tomu to mnohým jeho obyvateľom veľmi neprekáža, na brehoch Smrečianky sa im žije dobre.

Oravské obce a mestá, tu je všetko pokope

Rýchly prehliadač webstránok oravských obcí a miest.

Lezecká stena: Aj pád na hubu je pád dopredu

Spoločná myšlienka zmysluplného trávenia voľného času spojila obec, sponzorov a dobrovoľníkov. Podarila sa im jedinečná vec. Postavili lezeckú stenu.

FOTO: Trávu a zeleň v parku nahradil betón

V najväčšom parku na Bôriku mesto vyrúbalo množstvo stromov. Trávnaté plochy v mnohých prípadoch nahradil betón. Projekt pritom nepočíta so žiadnymi parkovacími miestami.

Všetky správy

Francúzi dovolili, podľa odhadov postupujú Macron a Le Penová (minúta po minúte)

Vo Francúzsku sa skončilo prvé kolo prezidentských volieb.​​​​​​​

Až teraz sa začína boj o Európu. Le Penová sa na Macrona teší

Macron vidí Francúzsko ako krajinu, ktorá má všetko. Le Penová program stavia na kritike.

Riaditeľka inovatívnej školy: Svet už nestojí o jednotkárov, vyhorení sú už deväťroční

Zodpovednosti ani odvahe sa deti nenaučia z učebníc, hovorí odborníčka na inovatívne vzdelávanie Margret Rasfeld z Berlína.

Prezident Kiska cestuje do Bratislavy vlakom

Prezident nastúpil na IC v Poprade.

Brilantný súboj rozhodol génius. A provokoval gestami

Messi zatienil Ronalda. Vybrali sme päť najzaujímavejších momentov El Clásica, ktoré Barcelona vyhrala na pôde Realu Madrid 3:2.

Kam vyraziť