Martin na Facebooku Turčianske Teplice na Facebooku

Ženy považovali za neobratné, povrchné stvorenia, ktoré sú na príťaž i v škole

Túto stredu určite aj Turčianky oslávili Medzinárodný deň žien. V minulosti však ženské pokolenie bol skôr podceňované. No i medzi nimi sa našli dámy, ktoré vedomosťami schovali do vrecka i mužov.

Keď sa žena stala prvou diplomatkou. (Zdroj: ARCHÍV SNK)

„Ženské sú neobratné a povrchné v prácach svojich a tá najmenšia prekážka odradí jich. Jeden jediný ženský študent dá profesorovi viacej práce ako tridsať študentov mužského pohlavia,“ píše nejaký neprajnícky profesor v Národných novinách v roku 1888. Nazrime pri príležitosti Medzinárodného dňa žien do zdigitalizovaných fondov Slovenskej národnej knižnice (SNK) a presvedčme sa, že ženy aj napriek svojmu ťažkému postaveniu v Uhorsku, dokázali zastať aj iné povolania ako matka na plný úväzok.

Že boli tvrdenia tohto nemeckého profesora absolútne nepravdivé dokazujú výstrižky z dobovej tlače, ktoré hovoria, že ženy úspešne vstúpili do lekárstva, chirurgie, diplomacie, či dokonca mali odvahu na to, aby sa stali leteckými taxikárkami.

Hoci ženy mali celé stáročia nerovnocenné postavenie s mužmi, predsa len máme svetlé príklady aj v našich dejinách, že niektoré mali tvrdé hlavy, išli proti múru a napokon aj uspeli.

V županskom kresle

Svadbou s Jurajom Thurzom, palatínom Uhorska, hlavným županom Oravy, radcom cisára Rudolfa II., ale najmä neúnavným bojovníkom proti Turkom dostala Alžbeta Coborová (1578 – 1626) šancu rozvíjať svoje manažérske zručnosti. Dáma zo zámožnej rodiny možno ani nevedela, že ich má, pretože pred vstupom do manželstva sotva vedela písať. Keďže ctižiadostivý Thurzo bojoval a trávil celé mesiace mimo domova, zrejme ani nemala na výber. Musela sa starať o osem detí, viesť panstvo k prosperite a súčasne si dopĺňať vzdelanie, ktoré jej chýbalo. Manželovi sa tak čoskoro stala rovnocenným spoľahlivým partnerom. Stala sa z nej rozhľadená žena, ktorá sa životom na Bytčianskom zámku naučila aj po slovensky. Ich vzájomná a takmer denná korešpondencia je bohatá, z listov je cítiť jeho úcta a rešpekt voči jej schopnostiam a zručnostiam. Svojho manžela a neskôr syna Imricha zastupovala vo funkcii oravského župana. V rokoch 1622 – 1626 sama vystupovala vo funkcii dedičnej oravskej županky, čo jej vynieslo zápis do slovenskej „ženskej“ histórie. Na zasadnutia osobne chodievala len v skutočne výnimočných prípadoch, bežne posielala za seba správcu Oravského panstva alebo kapitána Oravského hradu.

Vystríhala ženy pred zvodcami

„Protož panny utíkejte, před svúdci, co múžete. Pravé lásce ruku dejte, a tak šťastné budete!“, radí dievčatám Rebeka Lešková (1773 – 1856), ktorá je jednou z našich prvých „skutočných“ spisovateliek. Rodáčka z Vyšnej Slanej zdedila nadanie zrejme po otcovi, Martinovi Laučekovi, ktorý tvoril najmä nábožensky zamerané príspevky. Rebeke hra so slovíčkami učarovala, avšak viac ju napĺňala tvorba poézie. Básňam sa venovala aj jej sestra Zuzana, avšak ona ich zbierala a zapisovala pre ďalšie pokolenia.

V roku 1795 sa Rebeka vydala za významného slovenského literáta – Štefana Lešku (1757 – 1818). Novinár, spisovateľ a prekladateľ mal síce roboty stále viac a viac, ale peňazí stále menej a menej. Východisko chcel nájsť v povolaní evanjelického kňaza, no bohužiaľ – hoci to v Prahe dotiahol až na funkciu superintendanta, peniaze nepribúdali. V stovežatej sa ich dom stal centrom prvej novočeskej básnickej školy, akýsi „hotel de Rambouuillet“ v menšom vydaní. Schádzali sa tam autori, čítali si verše, kritizovali, chválili.

Rebekine práce publikoval v roku 1802 Antonín Jaroslav Puchmajer vo svojom Almanachu. Najznámejšou z jej tvorby sa stala ženské mravy chrániaca báseň: Výstraha před svúdci všem pannám z roku 1798. Jej schopnosti využil Ján Kollár pri zostavovaní zbierky Národnie zpievanky.

Učaril jej papier

Aj napriek tomu, že mala šesť detí a záhaľčivý manžel jej bol viac príťažou ako pomocou, prebudovala v Slavošovciach okolo roku 1817 železný hámor na papierenský mlyn. Prvý papier, hrubý baliaci, tam vyrobila Johana Gyürkyová (rod. Markušová; 1796 – 1865) na jar roku 1818. Toto bol začiatok jej kariéry. Húževnatosťou, cieľavedomosťou, talentom pre podnikanie a zrejme aj šťastím sa vypracovala na najúspešnejšieho výrobcu papiera v Uhorsku. Pod jej vedením neskoršie Slavošovské papierne prekvitali. Keď jej zadlžený manžel umrel, nabrala si na plecia ďalšie dlžoby a pustila sa do podnikania. Aby to všetko splatila, privyrábala si zberom lesných plodín, obchodovala s ovocím, požičiavala svoje kone a vzorne obrábala polia, aby deti nehladovali. Bola nielen podnikateľkou, ale aj manažérkou predaja. Sama cestovala a osobne sa stretávala s klientmi, zaujímala sa o novinky v papiernickom priemysle. Často cestovala do Holandska a Nemecka. V roku 1840 zaviedla do výroby Gyürkyovej papiereň prvý papierenský stroj v Uhorsku, o osem rokov neskôr v Slavošovciach vyrábal papier na kossuthovské bankovky. Pani Johanna prežila skutočne krušný život a mala obrovské pracovné tempo. Umrela vyčerpaním vo veku 69 rokov.

Doma im to bzučalo

„A ten dobrý anjel, tá Kiš Jozefínka, každého z nás učí, sťa svojho synka. Ktorý si pred seba bereš tú úlohu, preskúmať vnútornú včiel, vlastnosť, polohu….ba celé tajomstvo včiel tu chce rozchýriť, vedomosť včelársku v Slovensku rozchýriť. Ona je opravdu spolku nášho hlava, preto jej buď tu dnes venovaná: sláva!“

Mať vlastnú ódu na seba, dokonca vydanú v celoslovenskom periodiku, majú len tí najlepší z najlepších. Podarilo sa to Jozefíne Kissovej (1825 – 1910), prvej slovenskej včelárke a poklony jej skladal iný veľký včelár, Jozef Zoch. Ako manželka veľmi uznávaného včelára Jozefa Kissa z Deržíc aj ona prepadla „bzučiacej vášni“. Nielenže včely samostatne chovala, bola jednou z bojovníčok za založenie slovenského včelárskeho spolku. Lásku a jemné ale odborné správanie jej včielky zrejme vrchovatou mierou oplácali, pretože pani Jozefína „bez zahalenej tváričky, včeličky holými rukami z truhlíkov vyberala a veľmi útlocitne s nimi nakladala,“ a nič jej neurobili – skladá jej obdiv iný včelár v roku 1868.

Vylúpila hrad

Bola niečo ako Jánošík. Nenápadná, tichá milá starenka od susedov – Anna Ludanická – „spáchala“ pred 500 rokmi, 10. augusta 1514, takmer lúpež storočia, nebyť toho, že strážnikov zobudil štrngajúci riad… Oponický hrad, z ktorého dnes stoja už len ruiny, sa spomína v listinách okolo roku 1300. Pre jeho nedobytnosť slúžil skôr ako trezor, kam si zemania z okolia mohli za určitý poplatok, uskladniť svoje cennosti. Nuž, nedobytnosť ako nedobytnosť…. Hrad patril Apponiniovcom, ktorí žili v kaštieli v Oponiciach. Ich vždy prívetivá, nenápadná, 72-ročná susedka Anna Ludanická, sa však rozhodla, dať tieto cennosti do obehu. Nahovorila svojich 12 služobníkov, aby hrad vylúpili. „Koč pristavili priamo pri bráne, prebrodili rieku a dostali sa na hrad. Ulúpené kúsky vyvážali priamo na voze, stráže si to nevšimli. Celá lúpež by im bola prešla, len poslední dvaja bohužiaľ, nešikovne zhodili niekoľko kusov riadu, ktorý narobil na nádvorí hluk,“ uviedol Peter Králik z Apponiovskej knižnice v Oponiciach, ktorá je súčasťou Slovenskej národnej knižnice.

Vladislav II. poveril vyšetrovaním svojho palatína. Annu Ludanickú, ako zákonitú vlastníčku Ludanického panstva, však neodsúdil. Hrdelný trest stihol len dvoch zo spomenutej lúpežníckej tlupy a to aj napriek tomu, že pred popravou verejne vykričali, že na lup ich naviedla Ludanická susedka. Milá stará pani sa tak v pokoji dožila na svojom panstve 80 rokov.


  1. Strateného muža už vypátrali 627
  2. Národný poklad Slovenska rozkradli, chýba v ňom zlato 609
  3. Akciovú spoločnosť mesto podporiť nemôže. Ani keď ide o hokej 579
  4. Turčanom more a jachting chutí, sú najlepší 560
  5. Trochu hudby i drámy na Bambusky 500
  6. Malú potrebu sa pri Chate na Borišove vykonávať neoplatí 404
  7. Mesto uprednostňuje dohodu, no ťahá za kratší koniec 259
  8. Lipovecké jazierka lákajú plavcov, no ľudia tam vraj nemajú čo hľadať 243
  9. S kosou na Milané grúň 159
  10. Zvrat v kauze Martinské hole, poslanci sú ochotní miliónovú pohľadávku vyplatiť 128

Najčítanejšie správy

Turiec

Strateného muža už vypátrali

Polícia už vypátrala Ľubomíra Repáňa. Našli ho v Martine.

Národný poklad Slovenska rozkradli, chýba v ňom zlato

​​​​​​​Matica slovenská sa rozhodla urobiť inventúru roky zapečatenej bezpečnostnej skrinky Národného pokladu. Prišla na mnoho nezrovnalostí. Národ vraj prišiel o 870-tisíc eur.

Akciovú spoločnosť mesto podporiť nemôže. Ani keď ide o hokej

Na rokovaní mestského zastupiteľstva v Martina padol návrh, aby mesto po skončení nútenej správy dofinancovalo šport a športové kluby. Poslanci ho neschválili.

Turčanom more a jachting chutí, sú najlepší

Na tohtoročnej Medzinárodnej jachtárskej Trend regate na strednom Jadrane v jednej z kategórii zvíťazila posádka z martinského Hotela Turiec.

Trochu hudby i drámy na Bambusky

Základná umelecká škola na Mudroňovej ulici v Martine zriaďuje od septembra nové elokované pracoviská. Jedno z nich bude aj na Bambuskách.

Blízke regióny

Na svet prišli ďalší malinkí Oravci

Nech sa im v živote darí, nech sú rodičom na radosť a svetu na osoh.

Mucha mu chytil penaltu! S Michalíkom sa prišli rozlúčiť stovky fanúšikov

„Som trošku prekvapený z toho počtu divákov, ktorí zavítali na štadión. Milo ma prekvapili, patrí im za to veľká vďaka,“ to boli prvé slová Rastislava Michalíka, ktorý sa rozlúčil so svoju futbalovou kariérou.

Vyše osemsto domácností zostane bez elektriky

Približne 850 odberateľov v obci Ochodnica zostane tento piatok na nejaký čas bez elektriny.

Otvoria prvé kúpalisko na Kysuciach!

Kysučania sa dočkali prvého kúpaliska. Otvoria ho už o pár dní.

Anonym opäť pohrozil bombou

Najskôr súdy, potom pošty, teraz VUB banka sa stali obeťou bombovej hrozby. Nahlásil ju dnes ráno neznámy páchateľ.

Všetky správy

Vyšla nová vlastnícka štruktúra Váhostavu, zverejnila ju aj Penta či Brhel

V protischránkovom registri majú Brhel, Fiľo, Haščák či Široký zapísané prvé firmy.

Sagan vracia milióny, ktoré doňho investovali. Jeho šéf je spokojný

Bývalý nemecký cyklista Ralph Denk založil pred siedmimi rokmi amatérsky tím, teraz je medzi elitou. Aj vďaka Saganovi.

Tréner mladých Talianov: Hapala by mali za tie reči potrestať

Taliansky tréner reagoval na slová Pavla Hapala.

Nacionalistický kňaz pomáha šíriť propagandu ĽSNS

Ján Košiar, ktorý otvorene podporuje kotlebovcov, píše pre časopis Zväzu protikomunistického odboja. Magazín platí ministerstvo vnútra.

Dohoda je podobná ponuke, ktorú dal Volkswagen na jar

Na jar ponúkal Volkswagen zvýšenie platov o 12 percent, teraz je to o dve percentá viac.

Kam vyraziť