Martin na Facebooku Turčianske Teplice na Facebooku

Turčania sa búria, nechcú v Sučanoch krematórium

Pohrebná spoločnosť Silencia oslovila Obec Sučany so zámerom postaviť tam krematórium. Viacerí aktivisti začali ihneď proti tomu spisovať petíciu, lebo majú strach z možných škodlivín zo spalín. Silencia ale tvrdí, že báť sa nie je čoho.

Priemyselná zóna Sučian, v tejto časti chce investor vybudovať krematórium.(Zdroj: Andrea Dudráková)

SUČANY. Nechcú mať v Sučanoch spaľovňu mŕtvol. Nielen medzi obyvateľmi tejto obce sa aktuálne zdvihla veľká vlna nevôle. Pridali sa k nim tiež ľudia z Vrútok, Priekopy, Martina a ďalšieho okolia, ktorí sú rázne proti možnej výstavbe krematória, ktoré by martinská firma Silencia chcela postaviť do susedstva priemyselnej zóny v Sučanoch, konkrétnejšie do priestoru železničných pozemkov, pod horou pri motokrosovej trati.

Pohrebná spoločnosť tiež uvažuje i nad vybudovaním zvieracieho krematória a v prípade záujmu by tu zriadili i cintorín pre zvieratá a rozptylovú lúčku. Išlo by teda o dve samostatné budovy, jednu pre zomretých ľudí a druhú pre zvieratá.

S petíciou už raz uspeli

Po preniknutí informácií o spomínanom zámere Silencie, ktorá žiadosť o vyjadrenie na zriadenie oboch krematórií poslala i na Obecný úrad do Sučian, sa niekoľko desiatok Turčanov zmobilizovalo a začali naliehať na kompetentných, aby návrh výstavby zamietli už v zárodku. Aj na sociálnych sieťach už viacerí ľudia začali vyjadrovať svoj nesúhlas.

Ako hovorí jeden z iniciátorov Jozef Bizoň zo Sučian, už pred asi piatimi rokmi, keď sa rozhodovalo o umiestnení spaľovne na odpad na území Sučian, niekoľkotisícová protestná petícia občanov zmarila tento plán.

„Aj teraz sme proti akémukoľvek krematóriu v turčianskom regióne. Naša kotlina má hodne inverzných dní v roku a sú v nej zlé rozptylové podmienky. Je všeobecne známe, že zvýšené množstvo tuhých častíc, dioxínov a iných produktov spaľovania zvyšuje nárast dýchacích ochorení či oslabuje imunitný systém. Aké životné prostredie chceme vytvoriť a zanechať ďalším generáciám?“ opisuje obavy ľudí aktivista Jozef Bizoň a ako ďalej dodáva, pripravenú už majú i petíciu, ktorá aktuálne koluje medzi Turčanmi a zbierajú na ňu podpisy.

V kotline sa nedá dobre vetrať

Aktivisti sa v tomto smere opierajú aj o výročnú správu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Martin za rok 2014, v ktorej sa píše, že v Turčianskej kotline sú na základe meteorologických údajov nevhodné rozptylové podmienky s častým bezvetrím a malými rýchlosťami vetra.

V správe RÚVZ sa tiež udáva, že celkové prevetrávanie našej kotliny je slabé a znásobujú ho časté inverzie atmosféry. V Turci máme podľa RÚVZ do roka až sto dní s inverziu. Zhoršenie rozptylových podmienok ovplyvňuje aj nízke trvanie slnečného svitu.

„Klimatické podmienky v Turčianskej kotline sa odvtedy výrazne nezmenili, a tak veríme, že zvíťazí zdravý rozum a vôľa občanov nad ekonomickým profitom. Sme však pripravení urobiť všetko, čo sa bude dať, aby sme krematórium v Turci nemali,“ dodáva J. Bizoň.

Ten sa spolu s ďalšími desiatkami ľudí chystal na zasadnutie obecného zastupiteľstva v Sučanoch, ktoré malo byť tento pondelok, aby tam vyjadrili svoj nesúhlas. Zámer Silencie je totiž v rukách sučianskych poslancov, a práve tí rozhodnú o tom, či ho napokon odklepnú alebo nie.

Aktuálnejšie informácie o inverzných dňoch a rozptyle prachových častíc v ovzduší, ktoré sa denne v pracovných dňoch aktualizujú, nájdu Turčania na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu. Regionálny úrad verejného zdravotníctva stratil medzičasom kompetenciu túto tému spracovávať a aktuálne prezentovať.

Obavy má i starosta

Určité obavy voči vybudovaniu krematórií vyjadruje aj starosta Sučian Vladimír Pĺžik.

„Nie som príliš naklonený tomuto zámeru s ohľadom na kvalitu ovzdušia a životného prostredia. Už teraz máme v Turci vysoké hodnoty smogu a neviem, či by výstavba krematória nenarušila kvalitu životného prostredia,“ vyslovil sa a dodal, že do tejto časti Sučian podobné prevádzky, akou je spomínané krematórium podľa neho nepatria.

„Treba poriadne dotiahnuť a vyvinúť technológie, ktoré by zabraňovali poškodzovaniu životného prostredia a prenikaniu nebezpečných látok do ovzdušia,“ povedal ešte k téme sučiansky starosta.

Spaliny, ktoré neškodia

Ivan Fontáni – konateľ pohrebníctva Silencia, ale všetkých Turčanov upokojuje, že sa vybudovania krematória nemusia báť. Ako dodáva, kremácia je proces, ktorý má veľmi malý vplyv na životné prostredie a je najekonomickejším spôsobom pochovávania ľudí v Európe.

„Pri kremácií sa uvoľňujú spaliny z komínov kremačných pecí, ktoré sú bezfarebné, bez zápachu, s nízkym obsahom škodlivín. Aj to jeden z dôvodov, prečo ľudia nemusia mať strach zo zriadenia krematória. Navyše, úroveň emisií ťažkých kovov je tak nízka, že sa nachádza pod hranicou určenia,“ vysvetľuje Ivan Fontáni, ktorý k svojmu tvrdeniu dodáva výsledky z meraní jednej kremačnej pece, ktorá nemá viac ako 600 kremácií ročne.

„Pre porovnanie, takáto pec vypustí do vzduchu rovnaké množstvo oxidu uhoľnatého ako tri autá do tri a pol tony, kde každé z nich najazdí ročne 20 tisíc kilometrov. Ako ďalší príklad spomeniem, že jedna kremačná pec vyprodukuje také isté množstvo sadzí ako dvesto fajčiarov, ktorí vyfajčia škatuľku cigariet denne počas celého roka,“ odôvodňuje neškodnosť kremačných pecí konateľ Silencie.

„Spopolnenie je oveľa ekologickejšie ako pochovanie do zeme, kde nastáva hnilobný proces končiaci priamo v pôde, možno aj s presahom na spodné vody. Typ krematória, aký by sme v Sučanoch chceli zriadiť, ešte na Slovensku nemáme a pochopiteľne spĺňa najprísnejšie európske normy,“ pokračuje vo vysvetľovaní.

Dopyt po kremácií

Fontáni ďalej dodáva, počas svojho 15-ročného podnikania v pohrebných službách, sa ich firma často stretáva s podnetmi od zákazníkov na zriadenie lokálneho krematória. Najbližšie takéto služby sú totiž v Žiline, Banskej Bystrici a v Nitre. Žilinské krematórium sa dokonca nachádza priamo na tamojšom cintoríne blízko obytnej zóny a centra mesta.

V turčianskom regióne sa pre kremáciu ako formu rozlúčky rozhodne podľa Fontániho približne dvadsať až tridsať rodín mesačne.

„Mnoho z nich trápi, že sa po obrade s nebožtíkom manipuluje, telo sa preváža do iného mesta na spopolnenie, čo je pre rodinu finančne nákladnejšie. Potom zas čakajú dva až tri týždne, kým príde urna so spopolneným telom späť do Martina,“ opisuje I. Fontáni.

V prípade záujmu by Silencia postavila v tomto priestore i krematórium pre zvieratá, keďže v súčasnosti má takmer každá rodina svojho domáceho miláčika, ale po jeho uhynutí si svoje milované zvieratko najmä ľudia z panelákov nemajú kde pochovať.

„Keď príde ten okamih, že nás navždy opustí, mohli by sme ponúknuť ľuďom dôstojnú rozlúčku s ním s poďakovaním za jeho prítomnosť v ich živote. Súčasťou projektu by bola obradná miestnosť na poslednú rozlúčku so zvieratkom a ak by bol záujem, tak i zvierací cintorín a rozptylová lúčka,“ vysvetľuje Fontáni a dodáva, že okolie krematória by chceli zútulniť i výsadbou zelene.

Či navrhovaný projekt spoločnosti Silencia v Sučanoch napokon prejde, by malo byť jasné tento týždeň po zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré o zámere hlasovalo.

Ďalšie články z rubriky Spravodajstvo


  1. Za topiacim sa mužom skočili policajti do rieky 728
  2. V martinských kasárňach sa stal smrteľný pracovný úraz 605
  3. Martinské divadlo bude mať upravené podzemné garáže 415
  4. Valčiansky potok čistil aj obrovský pavúk 246
  5. Vrazil do šiestich áut a ušiel 194
  6. Zlatú korčuľu získal martinský brankár Corbeil 174
  7. Minister vyznamenal vojakov, ktorí prišli z dôležitých misií 159
  8. Pelotón s hendikepovanými cyklistami znova vyrazí naprieč Slovenskom 106
  9. Jazierko v Košútoch bude krajšie 94
  10. Dnes začína víkend plný horskej cyklistiky 87

Najčítanejšie správy

Turiec

Za topiacim sa mužom skočili policajti do rieky

​​​​​​​Martinčanka v rieke spozorovala plávať nehybné mužské telo. Okamžite privolala pomoc a staršieho pána ratovali policajti.

V martinských kasárňach sa stal smrteľný pracovný úraz

​​​​​​​Zamestnanec externej firmy zomrel počas práce v martinských kasárňach.

Martinské divadlo bude mať upravené podzemné garáže

​​​​​​​Slovenské komorné divadlo čaká tento rok úprava areálu na parkovanie.

Valčiansky potok čistil aj obrovský pavúk

​​​​​​​Rokmi znečistený potok už vo Valči tečie ako má. Nánosy blata, buriny, ako aj smetí museli preč.

Vrazil do šiestich áut a ušiel

Po šoférovi, ktorý sa v noci rútil košútskym sídliskom a zdemoloval šesť stojacich áut už pátra polícia v Martine. Štyria ľudia z miesta zutekali.

Blízke regióny

V meste založili prvé kino, banku aj likérku, Mikuláš volali židovské Atény

Prvé židovské rodiny v centre Liptova sa usadili v 20. rokoch 18. storočia. Prišli z Moravy, kde platilo nariadenie, že oženiť sa mohol iba prvorodený židovský syn.

Vydarený projekt Podbrezín nikdy úplne nedokončili

Na Podbrezinách žije približne jedna tretina Mikulášanov. Najväčšie sídlisko v Liptove začali budovať pred takmer štyridsiatimi rokmi. Pôvodne veľmi vydarený projekt ale nikdy kompletne nedokončili. Napriek tomu to mnohým jeho obyvateľom veľmi neprekáža, na brehoch Smrečianky sa im žije dobre.

Oravské obce a mestá, tu je všetko pokope

Rýchly prehliadač webstránok oravských obcí a miest.

Kasárne sa môžu zmeniť na stredisko rekreácie

Kasárne a poľné letisko Mokraď pri Jamníku stále patria ministerstvu obrany. Areál, kde kedysi vládol čulý ruch, zostáva prázdny a nebyť aspoň strážnej služby na vrátnici, pripomínal by mesto duchov.

Lezecká stena: Aj pád na hubu je pád dopredu

Spoločná myšlienka zmysluplného trávenia voľného času spojila obec, sponzorov a dobrovoľníkov. Podarila sa im jedinečná vec. Postavili lezeckú stenu.

Všetky správy

Francúzi dovolili, podľa odhadov postupujú Macron a Le Penová (minúta po minúte)

Vo Francúzsku sa skončilo prvé kolo prezidentských volieb.​​​​​​​

Až teraz sa začína boj o Európu. Le Penová sa na Macrona teší

Macron vidí Francúzsko ako krajinu, ktorá má všetko. Le Penová program stavia na kritike.

Brilantný súboj rozhodol génius. A provokoval gestami

Messi zatienil Ronalda. Vybrali sme päť najzaujímavejších momentov El Clásica, ktoré Barcelona vyhrala na pôde Realu Madrid 3:2.

Prezident Kiska cestoval do Bratislavy vlakom

Prezident nastúpil na IC v Poprade.

Riaditeľka inovatívnej školy: Svet už nestojí o jednotkárov, vyhorení sú už deväťroční

Zodpovednosti ani odvahe sa deti nenaučia z učebníc, hovorí odborníčka na inovatívne vzdelávanie Margret Rasfeld z Berlína.

Kam vyraziť