Martin na Facebooku Turčianske Teplice na Facebooku
FUTBAL

Naj futbalista Turca sa medzi najlepšími nevidel, prekvapilo ho to

Futbal mi veľa dal a prakticky nič nezobral. V hodnotovom rebríčku ho mám popri rodine na najvyšších miestach. Aj to v našom rozhovore tvrdí najlepší hráč turčianskych futbalových súťaží za rok 2016 Blatničan Michal Kempný.

Ofenzívne ladený záložník Michal Kempný je postrachom pre každého brankára.(Zdroj: ĽUDO LETTRICH)

Po druhý raz za sebou ste sa stali najlepším hráčom turčianskych futbalových súťaží. Dalo sa to predpokladať alebo vás to skôr prekvapilo?
– Po pravde, vôbec som nepočítal s tým, že by sa moje meno mohlo objaviť v jedenástke najlepších. Predsa len I. triedu som hral iba na jar a to je už relatívne dávno. Aj preto som sa ani myšlienkami nad obhajobu prvenstva nezaoberal. Víťazstvo v ankete ma skutočne prekvapilo, nečakal som to. Samozrejme, takéto ocenenie ma veľmi potešilo. Vážim si podporu od futbalového hnutia v Turci a som za ňu vďačný. Je to pre mňa aj potvrdením toho, že všetko, čo okolo futbalu robím, má svoj význam, pričom mám ďalšiu motiváciu takto nejako aj ďalej pokračovať. Dúfam, že svojich priaznivcov nesklamem.

K čomu by ste pripísali vaše opätovné prvenstvo?
– To je ťažká otázka. Avšak zrejme najviac tomu, že sa nám v Blatnici mimoriadne darilo. V I. triede sme i v jarnej časti hrali pekný útočný futbal, ktorý sa zrejme ľuďom páčil. Navyše sme postúpili aj do piatej ligy a takéto niečo si každý zapamätá. Iste, svoju úlohu zohralo aj to, že ma futbalová verejnosť dobre pozná, niečo som už na trávnikoch odohral.

Ako sa vám pozdáva zloženie jedenástky roka. Vedeli by ste si predstaviť takéto mužstvo aj v ostrých zápasoch, fungovalo by to?
– S kvalitou by zrejme nebol žiadny problém, každý tréner v okrese by bol s takouto zostavou zrejme spokojný.
Chalanov poznám, viacerí sú moji kamaráti, takže aj chémia by fungovala. Určite by sme tvorili dobré mužstvo.

Ak by ste vy mali možnosť hlasovať, koho by ste vybrali na vaše miesto?
– Úprimne, bolo by to veľmi ťažké rozhodovanie, veď po turčianskych trávnikoch behá veľa kvalitných futbalistov. Z tejto partie by som svoj hlas dal zrejme Rasťovi Karasovi z Dubového alebo Liborovi Majeríkovi z Turian.

Futbalu sa venujete od detstva. Čo vám dáva, čo vám berie?
– V hodnotovom rebríčku ho mám spolu s rodinou na najvyšších priečkach. Je súčasťou môjho života. Prináša mi radosť, neopakovateľné zážitky, už aj pekné spomienky i kamarátov. A čo mi zobral? Ak si odmyslím zranenia, tak nič.

Budete mať 33 rokov, takže na záverečné bilancovanie je zrejme ešte priskoro. Ale predsa len, na ktoré futbalové obdobie najradšej spomínate?
– Nad tým nemusím vôbec dlho pomýšľať. Jednoznačne je to úspešná éra teplickej Aquy. Za pomerne krátky čas sme v nej dosiahli veľa. Vyhrali III. ligu, postúpili do druhej najvyššej futbalovej súťaže na Slovensku. Bol to aj vrchol mojej kariéry, akýsi strop mojich možností. Tvorili sme dobrú partiu, odohrali veľa dobrých zápasov, rozumeli sme si nielen na ihrisku, ale aj mimo neho. V tomto období som aj výkonnostne napredoval, pričuchol k poloprofesionálnemu futbalu. Avšak dobre som sa cítil vo všetkých mojich pôsobiskách, na nič sa nemôžem sťažovať.

Formovalo vás pomerne veľa trénerov, ktorý vás futbalovo najviac posunul?
– Mal som šťastie na dobrých kormidelníkov, každý mi niečo dal, každý ma niečo naučil. Vo Fomate napríklad páni Kurek, Bučko, Chovaňák, neskôr trebárs na hornom Turci Miroslav Kovalčík a teraz aj Jožko Letrik, ktorí boli aj mojimi spoluhráčmi. Avšak jednoznačne najviac som výkonnostne stúpal pod taktovkou Ivana Šimčeka, ktorý ma dlho trénoval v Turčianskych Tepliciach. Bol to skvelý profesionál, o futbale veľa vedel, navyše dokázal nazrieť aj do našich duší. Naučil nás brať futbal poctivo, zodpovedne si plniť povinnosti nielen v zápasoch, ale aj na tréningoch. Každému vedel nájsť miesto na ihrisku, dokázal z nás dostať maximum. Popri ňom sme zreli nielen herne, ale aj takticky a nebojím sa povedať, že i ľudsky.

Je pravdou, že k trénovaniu ste už aj vy trošku pričuchli?
– Áno, venujem sa prípravke, akurát ste ma zastihli pred tréningom v Ďanovej (vo štvrtok poobede, pozn. red.). Dali sme sa dokopy štyri dediny – Blatnica, Ďanová, Folkušová a Necpaly a vytvorili spoločné mužstvo. Práca s deťmi je náročná, musíte ich zaujať, zapáliť pre spoločnú vec, ale baví ma to. Do prípravky chodí aj môj syn, i preto som sa na to dal.

Vraví sa, že dnešné deti sú iné, vraj lenivejšie...
– Keď sme my boli malí, tak nás nikto do ničoho nemusel nútiť. S loptou sme sa rýchlo skamarátili, ale venovali sme sa aj iným športom, boli sme všestrannejší. Trénovali sme aj vtedy, keď sme o tom nevedeli. Stačilo, že sme niečo hrali. To možno dnešným deťom chýba, samozrejme, česť výnimkám. Svoje si odtrénujú, ale potom už bežia za počítače, tablety a podobne. Jednoducho, majú iné záujmy. Je to však aj o nás rodičoch. Deti robia len to, čo im dovolíme. Nechať sadnúť ich za počítač je pohodlnejšie ako im vymyslieť nejaký iný program. Ale dnešná doba je ťažká, ľudia musia tvrdo pracovať, starať sa o živobytie pre rodinu. Keď konečne prídu domov, tak toho majú dosť, musia si oddýchnuť. Takéto stresy kedysi neboli, dnes je to všetko zložitejšie.

S Blatnicou, ako sme už spomínali, ste historicky postúpili do piatej ligy. Po jeseni sa držíte v strede tabuľky, patrí vám siedma priečka. Spokojný?
– Určite áno, veď na nováčika to nie zlá pozícia. V súťaži nie sme len do počtu, vieme potrápiť aj favoritov. Navyše prezentovali sme sa kvalitným herným prejavom, hovorí sa, že hráme celkom atraktívny futbal. Možno keby sme to na ihrisku niekedy zavreli, tak by boli naše výsledky ešte aj lepšie. Ale to by už možno nebolo ono.

Aké máte ciele pred jarnými odvetami, čo by vás na konci ročníka potešilo?
– Latku sme postavili pomerne vysoko, bol by som rád, keby sme ju nepodliezli a zostali minimálne na takej pozícií ako na jeseň. Jar býva tradične ťažká, často v nej už ide mnohým o veľa. Hrá sa o postup i o záchranu, navyše vo vyrovnanej súťaži si nikto nemôže byť ničím istý. Každé umiestnenie nad siedme miesto by bolo pre nás bonusom a podľa mňa aj veľkým úspechom.

Ďalšie články z rubriky Šport


  1. Nešťastie v Malom Čepčíne, dievčinu zachytil vlak 1 353
  2. Korčuliarsky raj v Gaderi ničia kamienky na ceste 579
  3. Gól jari č. 11: Paráda Martina Kováčika 358
  4. Teplice domáci vynovia, po rokoch obnovia aj tržnicu 289
  5. Brankár Erik Feriančik nemôže chytať, tak dáva góly 251
  6. Gól jari č. 12: Nekompromisný volej Tomáša Grusmanna 148
  7. Martinskému hokeju koniec nehrozí 145
  8. Značne komplikovanú križovatku pri bývalom Priore vraj vylepšia semafory 142
  9. Strašný zápach, odpudivý vzhľad: Áno, ste v martinskom podchode 124
  10. V Turci rastie kvalitný biatlonista 89

Najčítanejšie správy

Turiec

Nešťastie v Malom Čepčíne, dievčinu zachytil vlak

K piatkovej nehode došlo na železničnom priecestí, keď už bola spustená výstražná zvuková a svetelná signalizácia a aj závory.

Korčuliarsky raj v Gaderi ničia kamienky na ceste

Vynovená komunikácia naprieč prekrásnou prírodou zvýšila návštevnosť turistov. Tí si pochvaľovali najmä parádne možnosti na korčuľovanie a bicyklovanie.

Gól jari č. 11: Paráda Martina Kováčika

Výstavný kus, inak sa táto trefa z priameho kopu ani nedá nazvať.

Teplice domáci vynovia, po rokoch obnovia aj tržnicu

Vybrané cesty, chodníky, verejné osvetlenie, kultúrne domy i sály. To všetko prechádza či prejde v kúpeľnom meste rekonštrukciou.

Brankár Erik Feriančik nemôže chytať, tak dáva góly

Martinské béčko našlo na jar strelca. Prekvapujúco ním je Erik Feriančik, ktorý ešte do nedávna skôr gólom zabraňoval.

Blízke regióny

VLČINCE: Osemnásťročnej Lucii hrozí doživotie

V sobotu ráno došlo na žilinskom sídlisku Vlčince k veľkej tragédii.

Žilinským sídliskom Vlčince otriasla tragédia

V sobotu ráno došlo na žilinskom sídlisku Vlčince k veľkej tragédii.

Zbrojné preukazy vydávali za úplatky. Akcia Pytliak ich odhalila

Polícia obvinila sedem ľudí za korupciu v súvislosti s vydávaním zbrojných preukazov.

V centre mesta bude labyrint aj piknikový trávnik

Práce na rekonštrukcii zastaraného parku na námestí sa už začali. Fontána príde na rad až o rok.

Dievčina dobodala svoju babku, hrozí jej až doživotie

Osemnásťročná Lucia dobodala svoju 80-ročnú starú matku na smrť. Obvinili ju z obzvlášť závažného zločinu vraždy.

Všetky správy

Ďalší spor v slovenskom hokeji? Pálffy kritizoval Lintnera, ten okamžite reagoval

Pálffy je ochotný na júnovom kongrese navrhnúť hlasovanie na Kohútovo odvolanie.

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

Sex s robotom: Môžu robotické napodobeniny nahradiť vzťah so živým partnerom?

Vývoj sexuálnych pomôcok prekračuje hranice. Pýtali sme sa sexuológa, kam smeruje ľudská sexualita.

Architekt Petrovič: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody

Socializmus na Námestí slobody architektovi neprekáža, dôležitá je funkčnosť.

Karhan bez servítky skritizoval systém v Spartaku

Tlačová konferencia po poslednom zápase sezóny medzi Spartakom Trnava a ViOnom Zlaté Moravce sa niesla v znamení emócii. Jarábek skritizoval správanie trnavskej nemocnice, Karhan celé vedenie Spartaka.

Kam vyraziť